Slávnostný ruženec

a) Ježiš, ktorý nech usporadúva naše myšlienky.

b) Ježiš, ktorý nech riadi naše slová.

c) Ježiš, ktorý nech spravuje naše skutky.

1. Ježiš, ktorý slávne vstal z mŕtvych.

Keď Ježiša konfrontovali so smrťou, často vravieval o mŕtvych, že len spia. Udivoval tým, že kriesil zomrelých jednoduchým slovom či dotykom. O sebe hovoril: „Mám moc dať svoj život a mám moc zasa si ho vziať.“ Brat Štefan pozeral na telesnú smrť s pokojom. Vedel, že nad ním nemá moc, pretože on už žije životom Kristovým. Nijako sa nebránil a pokojne sa odovzdal ľuďom, ktorí ho usmrtili. Odišiel z nášho sveta nesúc v dlani odkaz: „Ja spím, ale moje srdce bdie.“

2. Ježiš, ktorý slávne vystúpil do neba.

Ježišovo nanebovstúpenie nebolo Božou rozlúčkou s naším svetom. Veľkonočný príbeh nás voviedol do nového spôsobu prežívania Ježišovej prítomnosti medzi nami. Boží svet a svet ľudí nie sú viac oddelené chrámovou oponou ani žiadnou neprekonateľnou hranicou. Stále prežívame blízkosť a prítomnosť svojho Pána, ale i jeho anjelov a svätých. Jedným zo znakov svätosti brata Štefana je skutočnosť, že sú ľudia, ktorí cítia jeho blízkosť. Veria, že im pomáha a svedčia, že hoci zomrel už dávno, aj dnes ovplyvňuje ich život.

3. Ježiš, ktorý nám zoslal Ducha Svätého.

Ježiš sa neuspokojil s tým, že nám dal svoj život. Chcel nám dať i svojho Ducha, čiže svoju Lásku, ktorou on miluje Otca a Otec jeho. Svedkovia o bratovi Štefanovi povedali, že po obrátení sa rozhorel neobyčajnou láskou, ktorá bola ako sopka, mocnejšia ako smrť. Nenávisť a zloba ju neuhasili násilím, vode sa nepodarilo odplaviť ju a čas ju neprikryl zabudnutím. Pri otvorení Štefanovho hrobu sme našli na jeho ruke strieborný snubný prsteň s drahokamom. Bol to znak jeho nezvyčajnej lásky a vernosti.

4. Ježiš, ktorý ťa, Panna, vzal do neba.

Čím dokonalejšie nasledujeme Krista, tým je náš príbeh podobnejší jeho príbehu. Ježiš vzal svoju Matku do nebeskej slávy aj s telom. Preto my, jeho bratia a sestry, pozeráme na svoje telá tiež s úctou. Očakávame rovnako ich premenu a oslávenie. Hoci po smrti ostávajú viditeľné a podliehajú rozkladu, zotrvávajú vo zvláštnom vzťahu s osobou, ktorá už môže byť v nebi. Relikvie svätých sú preto dar, ktorý nám sprostredkuje priamy dotyk s Božím svetom. Brat Štefan v detstve v orodovanie svätých neveril. Prišiel však deň, keď dozrel k rozhodnutiu, že sa sám stane jedným z nich.

5. Ježiš, ktorý ťa, Panna, v nebi korunoval.

Ježiš vie oceniť tých, ktorí svoj pozemský život celkom zasvätili jemu. Nad všetkými vyniká pred jeho pohľadom Mária, jej krása a sláva, no tých, ktorí sú jeho večnou radosťou, je nespočítateľné množstvo. Svätí nepotrebujú, aby sme im vzdávali úctu. Počas života mnohí boli, a aj po smrti mnohí sú medzi nami považovaní za málo dôležitých či zbytočných. Brat Štefan sa nebál o to, čo si o ňom budú myslieť, nedbal, či ho niekto bude považovať za svätca. Stačilo mu veriť, že Boh hladných nakŕmi dobrotami a bohatých prepustí naprázdno.