Telo brata Štefana

Už roky sa mnohí veriaci chodievajú modlievať do Radu k ostatkom brata Štefana. Tie sú momentálne uchovávané v sklenej rakve v zvláštnom oratóriu na farskom úrade. Odkiaľ vieme, že patria práve jemu? Akú máme istotu, že sa nemýlime?

Správy o pohrebe mučeníka

Z písomných správ o mučeníctve Štefana Iglódyho nie je celkom jasné, kedy sa odohral jeho pohreb. Na základe chronologického opisu udalostí by jeho telo malo byť objavené tri dni po smrti, čiže 9. novembra a pochované o ďalšie tri dni, 12. novembra roku 1639. Autor dokumentu, z ktorého vychádzame, však uvádza aj údaje, na základe ktorých by sa dalo predpokladať, že Štefana objavili až 13. novembra. V tom prípade by ho pochovali o tri dni neskôr, 16. novembra. Tento detail ostáva zahalený tajomstvom. Isté však je, že pohreb sa konal v prepozitúre Leles, ktorá slúžila ako hodnoverné miesto a koncom roka 1639 bola sídlom zvoleného sedmohradského biskupa Štefana Šimandiho. Prelát, ktorý obýval prepozitúru spolu so svojou kapitulou, poznal brata Štefana osobne a mal ho veľmi rád. Pochoval ho s veľkými poctami a sám predsedal obradom, po ktorých boli ostatky mučeníka vložené do tamojšej krypty kanonikov pod kaplnkou sv. Ondreja.

Rehoľníci však túžili mať Štefanovo telo vo vlastnom kostole, preto bezprostredne po pohrebe rokovali s biskupom o možnosti preniesť ho do svojho kláštorného kostola v Rade. O akte prenesenia ostatkov neexistujú úradné zápisy. Len životopis brata Štefana publikovaný v roku 1711 hovorí:

Jeho telo pokropené krvou, zozbierané a opatrované dobrými veriacimi, bolo potom našimi otcami slávnostne prenesené do nášho kostola sprevádzané všade plačom, ktorý v hojnosti tiekol z očí tých katolíkov; a veľkým Bohom bolo jasne ukázané, ako veľmi si vážil tú obeť ponúknutú jeho Majestátu týmto nevinným rehoľníkom, ktorý tak ochotne dal svoj život za svoju vieru, s udeľovaním významných milostí tým, ktorí ho s čistým srdcom prosili prostredníctvom tohto nového mučeníka.

Nájdenie a skúmanie ostatkov brata Štefana

Kostrové ostatky, ktoré sú dnes stotožňované s osobou brata Štefana, boli nájdené pri archeologickom výskume bývalého minoritského kláštora v Rade. Ležali v centrálnej časti presbytéria a neboli označené nijakým epitafom. Ich prvú odbornú obhliadku a exhumáciu vykonal 27. - 28. augusta v roku 2013 MUDr. Nikita Bobrovo, CSc., vtedajší prednosta súdneho lekárstva v Košiciach. Po očistení lebky objavil na nej sečné poranenia, ktoré sa nápadne podobali ranám zobrazovaným na historických portrétoch mladého mučeníka. Záujem vyvolali aj nevšedné predmety nachádzajúce sa v rukách nebohého: prsteň s drahokamom a prívesok v tvare srdca. Tento lekár ako prvý vyslovil hypotézu, že bol objavený "svätec z obrázka". Kostrové ostatky neboli z Radu nikdy odnesené. Od týchto chvíľ sa k nim prichádzalo modlievať množstvo ľudí s vierou, že sú to relikvie mladého mučeníka.

Vo februári roku 2023 miestny pán farár poprosil odborníkov z Prešovskej univerzity, aby urobili ďalšiu odbornú obhliadku a vypracovali antropologickú analýzu s cieľom zistiť o zosnulom informácie, ktoré by pomohli upevniť istotu, že ide naozaj o mladého minoritského novica. Práce sa ujali doc. RNDr. Eva Petrejčíková, PhD., RNDr. Jana Gaľová, PhD. a RNDr. Soňa Kalafutová, PhD.

Analýza kostrových ostatkov ukázala, že išlo o mladého muža v období mladosti (juvenis) až mladej dospelosti (adultus 1). Jeho telesná výška mierne prevyšovala priemer jedincov v danom období a na danom území, čo môže svedčiť o relatívne priaznivých podmienkach rastu. Na trvalých zuboch mal zosnulý narušenú sklovinu v podobe jamiek a priehlbín, čo značí, že v období vývoja týchto zubov prežil stresovú situáciu akou môžu byť ťažké životné udalosti, nedostatočná výživa, trauma alebo iná záťažová situácia. Nedostatočná výživa v podobe nedostatku železa v strave sa mohla prejaviť aj vo forme porotických zmien na vnútornej strane čelovej kosti.

Niektoré kosti mladého muža vykazovali známky opotrebovania, porotické zmeny, ako aj zosilnenie svalových úponov. Tieto znaky poukazujú na dlhodobé vykonávanie fyzicky náročnej manuálnej činnosti, ktorá si vyžadovala opakované dvíhanie, tlačenie alebo prenášanie ťažkých bremien či nástrojov. Išlo o prácu, pri ktorej dlhodobejšie a intenzívne zapájal svaly ramien, paží a hrudníka.

Výraznejšie zmeny boli prítomné aj na kostiach ľavej strany tela, čo naznačuje, že muž bol pravdepodobne ľavák – ľavú stranu tela používal dominantne a intenzívnejšie.

Na základe morfologických znakov na dolnej čeľusti možno predpokladať, že jedinec bol zručný v reči a často zapájal svaly jazyka, čo by mohlo naznačovať jeho výraznejšiu verbálnu aktivitu – mohol byť hovorný, komunikatívny alebo mal reč ako významný prostriedok kontaktu s okolím.

Celkovo išlo o mladého muža nadpriemernej výšky, zvyknutého na fyzicky náročnú prácu, ktorý prekonal stresové obdobie a pravdepodobne preferoval používanie ľavej ruky. Jeho kostrové znaky ponúkajú pohľad na život formovaný námahou, fyzickou aktivitou, ale aj schopnosťou sociálne komunikovať.

V závere svojho hodnotenia antropológovia tvrdia: "Na základe porovnania znakov pozorovaných počas antropologickej analýzy kostrových ostatkov s údajmi uvedenými v dostupných historických záznamoch a dokumentoch možno konštatovať, že viaceré z týchto znakov vykazujú významnú fyzickú podobnosť s popisom osoby Eliáša Štefana Iglódyho. Ide najmä o pohlavie, vek v čase smrti, nadpriemernú telesnú výšku, známky fyzickej záťaže a prežitého stresu, možné preferenčné používanie ľavej ruky, ale predovšetkým známky devastačných a sečných poranení pozorovaných na lebke. Tieto paralely podporujú hypotézu, že by kostrové ostatky mohli patriť osobe totožnej, ako je uvedená v historických prameňoch.

Napriek týmto zhodám však odborníci predsa len poukázali aj na limity samotnej osteologickej analýzy, ako i na to, že na základe antropologických analýz sa nedá totožnosť osoby jednoznačne potvrdiť či vyvrátiť. Ctitelia brata Štefana sa teda budú musieť v úcte k nemu riadiť aj vierou a jej vlastnými zmyslami. V Cirkvi nie je žiadnou novinkou, že pre uctievanie relikvii svätých musí veriacim neraz miesto vedeckej istoty postačovať istota "morálna".