Kauza blahorečenia

Hoci k blahorečeniu v 18. storočí nedošlo, na príbeh brata Štefana ľudia nezabudli. Naďalej ho s úctou odovzdávali z generácie na generáciu. V roku 1818 rehoľníci opustili dedinku Rad. Kostol, v ktorom bol mučeník pochovaný, zanikol vplyvom požiarov a povodní. Rehoľníci aj diecézni kňazi pôsobiaci v týchto miestach však neustále pamätali, že v Rade pôsobil mladý mučeník Štefan a v svedectve vlastnou krvou ho nasledovali aj iní františkánski rehoľníci. Ich príbehy zapisovali kňazi a doboví historici do svojich kroník a diel. Aj počas komunizmu sa v Rade schádzali minoriti z maďarskej rehoľnej provincie, aby si pripomínali krvavé svedectvo vernosti svojich spolubratov. V jubilejnom roku 2000 začal kňaz Roland Böőr, farár pôsobiaci vo farnosti Rad, iniciatívu výročných spomienkových slávností, pri ktorých sa spomínalo na krvavé dejiny kláštora a minoritských mučeníkov za každých okolností verných katolíckej cirkvi. Tieto stretnutia sa konali spravidla v deň smrti brata Štefana, 6. novembra. Mnohí ľudia sa začali modliť za blahorečenie a prosiť mučeníkov o orodovanie. Odkrývané príbehy znova ožili a do Radu putovali veriaci v čoraz vyššom počte. V priebehu viac ako dvoch desaťročí navštívili túto farnosť pútnici zo Slovenska, Česka, Maďarska, Ukrajiny, Poľska, Talianska, Ruska, Bieloruska aj Uzbekistanu. ​

​​

Napriek svedomitému odbornému výskumu sa o väčšine mučeníkov z Radu nepodarilo nájsť takmer žiadne dokumentárne svedectvá. Informácií o bratovi Štefanovi bolo však viac. Božia prozreteľnosť zjavovala ďalšie a ďalšie skutočnosti ukryté dosiaľ v historických archívoch a v zemi pri dnešnej farskej budove. V priebehu rokov 2011 - 2014 bol pri archeologických prácach objavený zaniknutý kláštor a kostolík ukrývajúci okrem iného aj Štefanov hrob. V rímskych archívoch sme vyhľadali autentické dokumenty a svedectvá bratov, ktorí novica osobne poznali. Kláštorné knižnice vydali svoj poklad v podobe jeho najstaršieho životopisu a objavili sme aj viaceré Štefanove portréty. Pri tomto procese sa veľa ľudí so Štefanom spriatelilo a vytvorili si s ním blízky vzťah, vďaka čomu svedčia, že novic stále žije, bdie a rôznymi spôsobmi aj dnes ovplyvňuje ich životy. 

​​​

Mnohí prosili pátrov minoritov, aby sa po stáročiach opäť pokúsili o otvorenie kauzy jeho blahorečenia v presvedčení, že práve dnešná doba potrebuje Štefanovo svedectvo. Rehoľa minoritov vymenovala v novembri 2023 vicepostulátora kanonizačného procesu a 26. februára 2024 podala na košickom arcibiskupstve oficiálnu žiadosť o formálne otvorenie procesu jeho beatifikácie.                  

​​

Košický arcibiskup metropolita, Mons. Bernard Bober, požiadal na 107. zasadaní KBS dňa 4. marca 2024 o konzultáciu svojich biskupských spolubratov. Tí jednomyseľne odobrili začatie diecéznej fázy beatifikačného procesu. 

​​

Žiadosť o otvorenie procesu bola v Košickej arcidiecéze publikovaná ediktom dňa 11. apríla 2024. Dokument bol vyhlásený a vyvesený v metropolitnej katedrále.

​​

Následne požiadal Mons. Bernard Bober o konzultáciu samotnú Svätú stolicu. Listom z dňa 6. septembra 2024 si od prefekta Dikastéria pre kauzy svätých vyžiadal Nihil obstat pre otvorenie kauzy vo svojej arcidiecéze. Prefekt dikastéria, kardinál Marcello Semeraro, kladne odpovedal na túto žiadosť listom dňa 20. decembra 2024.

​​​

19. novembra 2024 bola v Košiciach vymenovaná Komisia historikov pre kauzu Božieho služobníka Štefana Iglódyho. Trojčlenná komisia zložila na arcibiskupskom úrade prísahu 20. januára 2025. Jej úlohou je teraz zozbierať autentické historické dokumenty týkajúce sa osoby Božieho služobníka a predložiť košickému metropolitovi ucelenú správu o výsledkoch výskumov v historických archívoch.   

​​

​