Najvyššie
SVEDECTVO
Rehoľníci z rádu konventuálnych františkánov - minoritov patrili medzi prvých misionárov poverených dielom katolíckej obnovy Uhorska a Sedmohradska v 17. storočí. Ich úlohou bolo obnoviť život Katolíckej cirkvi v perióde občianskych a tureckých vojen a v čase protestantskej reformácie.
V tomto náročnom diele mnohí členovia rádu odišli zo sveta násilným spôsobom. Hoci nikdy neboli povýšení na oltár, požívajú po stáročia vo svojom spoločenstve zvláštnu úctu a povesť mučeníctva. Zoznam prezumovaných mučeníkov aktualizujeme a kriticky vyhodnocujeme.
Angelo Petricca da Sonnino
Taliansky minorita z neapolskej provincie pôsobil v Uhorsku ako provinciálny minister len od posledných mesiacov roku 1634 do zimy roku 1635. Viaceré dokumenty ho považujú za jedného z dvanástich rehoľníkov zavraždených v kláštore Rad počas povstania Juraja II. Rákociho roku 1653. Podrobnejší výskum preukázal, že tento muž po roku 1635 v našich krajoch nepôsobil. Po odchode z Uhorska bol misionárom na Blízkom východe, neskôr profesorom filozofie a generálnym prokurátorom rádu v Ríme. Zomrel vo Večnom meste roku 1673.
Antonius de Sociis
Minorita z neapolskej provincie pôsobil od roku 1642 ako misionár v poľskej, ruskej a litovskej provincii. Aj on je v dokumentoch z neskoršieho obdobia často považovaný za jedného z rehoľníkov zavraždených v kláštore Rad počas povstania Juraja II. Rákociho roku 1653. V rokoch 1652 – 1653 slúžil ako minister sedmohradskej provincie. Archívny výskum dokázal, že do spomínanej skupiny prezumovaných mučeníkov nepatrí, v neskoršom období pôsobil ešte ako provinciálny minister Orientu.
Anton
Rehoľník poľskej národnosti. Bol zavraždený v kláštore Rad počas povstania Juraja II. Rákociho roku 1653.
Anton
Druhý minorita poľskej národnosti s rovnakým krstným alebo rehoľným menom. Aj on mal byť zavraždený v Rade počas povstania Juraja II. Rákociho roku 1653.
Bonaventúra de Taurmina
Rehoľník pochádzajúci zo Sicílie. V roku 1642 prišiel ako misionár do Uhorska. Pôsobil v službách šľachtica Žigmunda Korniša, preto prosil misijnú kongregáciu o rozšírenie misijných fakúlt aj na územie Sedmohradska. Podľa viacerých správ bol členom skupiny rehoľníkov zavraždených v kláštore Rad počas povstania Juraja II. Rákociho roku 1653.
Franciszek
Rehoľník poľskej národnosti. Ďalší člen skupiny rehoľníkov zavraždených v kláštore Rad počas povstania Juraja II. Rákociho roku 1653.
František
Rehoľník domáceho, uhorského pôvodu. Bol zavraždený v kláštore Rad počas povstania Juraja II. Rákociho roku 1653.
Leo
Rehoľník domáceho, uhorského pôvodu. Pravdepodobne sa jedná o pátra Lea Permaya. Z roku 1634 máme správy o jeho pôsobení na hraniciach Sedmohradska v službách rodiny Melithovcov. Bol zavraždený v kláštore Rad počas povstania Juraja II. Rákociho roku 1653.
brat z Noly
Rehoľník, ktorého meno nepoznáme, pochádzal z neapolskej provincie. Bol bakalárom teológie. Povstalci Juraja II. Rákociho ho roku 1653 zavraždili v kláštore Rad.
Traja neznámi bratia
Skupinu bratov, ktorí zahynuli v Rade pri útoku povstalcov Juraja II. Rákociho v roku 1653 uzatvárajú traja ďalší bratia, o ktorých nemáme nijaké ďalšie informácie.
Podľa zachovaných správ mali byť rehoľníci zavraždení, keď bránili sväté obrazy, liturgické rúcha a nádoby pred ich zneuctením.
Ladislav Leoni
Rehoľný kňaz uhorskej národnosti. Úspešne pôsobil v diele katolíckej obnovy na územiach uhorskej aj sedmohradskej provincie. Podľa tradície bol umučený v Rade v roku 1673 reformovanými kazateľmi, ktorí ho hodili do studne. V 18. storočí bola jeho povesť mučeníctva tak rozšírená, že jeho podobizeň a správa o mučeníctve sa dostala do série portrétov Božích služobníkov minoritského rádu venovanej pápežovi Klementovi XIII. Dnes však máme k dispozícii dokument z roku 1681, v ktorom sa tvrdí, že otec Ladislav bol zo studne zachránený a útok prežil.
František Soltz
Mladý brat, klerik. Študoval v inštitúte Generálnych štúdií v Prešove a pripravoval sa na prácu pre rímsku misijnú kongregáciu. V roku 1681 ho na smrť ubili jeho známi, ktorí boli protestantského vyznania. Nahé telo klerika nechali pohodené pri ceste. Mal 21 rokov. Rehoľníci ho pochovali v Prešove. V 18. storočí bol zaradený medzi Božích služobníkov minoritského rádu.
Baronius z Monte Rotondo
Kňaz pochádzajúci z rímskej rehoľnej provincie. Slúžil v kláštore v Rade. Umrel roku 1682, keď niesol viatikum umierajúcemu. Na ceste stretol Turkov, ktorí mu hodili do hrude vojenskú kopiu.
Anton Nemšovský
Pôsobil v kláštore Rad. Keď roku 1681 Tökölyho vojaci prepadli a vyrabovali rehoľný dom, mal 60 rokov. Nepriatelia mu spôsobili ťažké poranenia hlavy a krku. Bratia ho následne preniesli do kláštora v Prešove. Tam s poškodenou chrbticou prežíval svoje mučeníctvo na lôžku a v bolestiach ešte asi rok času. Zomrel 8. decembra 1682 a bol pochovaný v Prešove.
Anton Grabia
Kňaz poľskej národnosti, úspešný apoštolský misionár. Pôsobil ako farár v Soli, dožil sa 45 rokov. Osudným sa mu stalo sprisahanie, pri ktorom bol v roku 1682 vylákaný na stretnutie s protestantmi do Kežmarku. Tí ho ťažko poranili a okradli. Bol prevezený na faru v Soli, kde umrel počas nasledujúcej noci. Rehoľníci ho pochovali v krypte pod svojím kostolom v Prešove. V 18. storočí bol v Ríme zaradený do zoznamu Božích služobníkov.
Hugolín Burkardi
Kňaz. Patril do komunity v Spišskom Štvrtku. Spravoval farnosť Hrabušice. Od roku 1675 bol kustódom Kustódie sv. Bonaventúru, do ktorej patrili kláštory uhorskej provincie ležiace na území dnešného Slovenska. Vzdelaný muž mal 35 rokov a pripravoval sa na získanie titulu doktora teológie. O život prišiel v Spišskej Sobote, kde ho protestanti okradli a smrteľne zranili v roku 1682. Kvôli morovej epidémii nemohlo byť jeho telo prenesené do Spišského Štvrtku, pochovali ho na mieste mučeníctva.
Anton Burkardi
O jeho osobe nemáme bližšie informácie. O život prišiel pri nepokojoch v roku 1690. Mal 32 rokov.
Traja neznámi bratia
V roku 1690 prepadli kláštor v Rade Tökölyho ozbrojenci. Dvoch rehoľníkov ukrižovali na strome v lese a ponechali ich napospas komárom a muchám umierať po dobu niekoľkých dní. Tretieho zahubili tak, že ho zaviazali v mechu a vhodili ho do studne rodiny Diviniovej.
Dvaja neznámi bratia
Posledný ozbrojený nájazd na kláštor v Rade viedol František Tokay, šľachtic v službe Imricha Tökölyho, v roku 1697. Zahynuli pri ňom dvaja rehoľníci, o ktorých nemáme bližšie informácie. Vojaci ich obesili v kuchyni v komíne. Ich telá sa vraj údili až do spálenia.
Anton Vensorský
Nevieme, kde tento rehoľník pôsobil, akej bol národnosti, ani kedy presne prišiel o život. Pravdepodobne to bolo na sklonku 17. storočia, pretože správy o jeho mučeníctve sa objavujú až po roku 1682. Hovoria, že protestanti mu odťali hlavu mečom.
